Srpen 2017

Ōkami kodomo no Ame to Yuki / Wolf child recenzia + online

28. srpna 2017 v 12:34 | Reita-chan |  Recenzie
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt wolf child gifToto anime som videla už dávnejšie počas mojej ne- aktivity na blogu . Dalo by sa povedať že toto nieje nové anime a ani som o nom nepočula prví krát . Prvá zmienka o tomto anime bola pred piatymi rokmi na jednom z mojich spriatelených blogi no vtedy ma vôbec nezaujal a dalo by sa povedať že som sa tomu dosť vyhýbala . Neskôr som vídala všade okolo recenzie na toto anime a už len kvôli tomu sa mi to pozerať nechcelo . No po vzhliadnutí anime WOLF RAIN (recenziu pridám neskôr) som sa rozhodla pozrieť aj toto vlčie anime film. Neľutovala som som rada že som sa po toľkých rokoch konečne dokopala k tomuto úžasnému dielu. Anime sa nesie v krásnom prostredím najprv veľkomesta a neskôr v neskutočne krásnom prostredí vidieku (mne veľmi blízkemu srdcu). Hlavná hrdinka Hanna je veľmi sympatická a hlavne silná osobnosť v tomto anime, aj napriek všetkému čo sa jej stalo ostávala silná a odhodlaná svojim dvom deťom dať správnu výchovu . Každí dobre vie že vychovať dve malé deti sama je dosť ťažké a o to ťažšie to mala Hana, keďže jej deti boli napol vlkmi a často sa stávalo že boli oveľa živšie ako normálne ľudské deti . Práve preto Hana zvolia život na vidieku. Ďaleko od ľudí ktorý by sa na jej deti pozerali ako na monštrá .

Pohodová Sobota (´ ▽`).。

26. srpna 2017 v 16:26 | Reita-chan |  Pohodová sobota
Asi sa znovu opakujem no s touto sériou článkov neprestanem . Keďže všetky moje dobrodružstva a dôležité veci sa odohrávajú v piatok a sobotu nemám na výber ako inak vám to zdeliť. Tak čo už zamestnaný človek nemá iné východisko . Dnes som vstala okolo tej 09:00 no ležala som do tej 10tej nechcelo sa mi vstávať, som to ja ale lenivý človek čo ? Potom sme sa všetci (tým myslím celú rodinu ) vybrali do mesta na koláčik a kávu . A ako som aj tušila AIDA ma prekvapila a mali nové koláče a zákusky boli výborné . Som rada za tieto spoločné chvíle s rodinou. Neskôr sme skočili do supermarketu pre nákup na večer. Budeme grilovať takže toho musí byť veľa na jedenie . No a nič okrem teplák som si nekúpila v poslednom čase si nakupujem iba veci do práce štve ma to lebo už dlhšiu dobu potrebujem rifle, som naozaj čudní človek keď mám iba jedny ?? . Teším sa na výplatu, kúpim si pár mikín ktoré som vždy chcela no ale nie je to isté pretože sa mi pokazilo centrálne zamykanie na aute a musím si to dať opraviť pretože zamkýnať auto kľúčom my príde ako návrat do čias keď som mala feliciu a inak to nešlo . No mám super švagra ktorý má kamoša ktorý my to urobí za polovicu (hej kamoš môjho kamoša to poznáme že ? )..............Hmm dosť sa nudím tak si idem vypočuť nie aké songy a pozrieť sa čo máte nové a potom sa asi pustím do nie akého písania áno počujete správne pustím sa do písania JA! Reita ktorá nevie poriadne ani písať bez chýb . Dôvod ? no tie chyby chcem to zo života odstrániť a keď nebudem písať asi sa to nenaučím, predtým my to pomohlo a už to nie je až tak zlé takže držte mi palčeky.


BTS LOVE YOURSELF Highlight Reel + návrat ?

18. srpna 2017 v 20:58 | Reita-chan |  K- pop a J-rock skupiny
Súvisiaci obrázok
Nie je to celkom najlepší návrat na blog ale čo už ja som už taká.
Nový vzhľad je trochu old blog style ale rozhodla som sa že nebudem niekým kým nie som a radšej budem sama sebou a to je Ružovka . Dlhý čas som potrebovala na riešenie osobných vecí a keďže každý vie že tento blog nie je o mojom živote ale skôr mojom únikom pred realitou tak pochopí že som svoje osobné problémy nechcela ťahať na blog . Udialo sa toho mnoho v mojom živote no to inokedy. Už viac krát som sa nasilu snažila vrátiť na blog ale dopadlo to stále rovnako . Články s ospravedlneným alebo celotýždňovým výkecom o ničom no a pri lepších dňoch nie aká recenzia filmu ktorý som videla už dávno no "no comment" bolo to úbohá sna z mojej strany to tu udržať. NIE! nedostávam sa do bodu kedy by som chcela blog ukončiť to nie! naopak. Uvedomila som si že ako doba išla tak aj štýl mnohých blogov a ja som sa im tak strašne chcela priblížiť až som úplne stratila samú seba, a už viac som nemala chuť a nápady na články . Nedávno som si uvedomila že kedysi my blog pomáhal zbaviť sa všetkého stresu a tak trochu ( TROCHU to je asi slabé slovo ) som blog brala ako únik pred realitou * často som to mávala ako motto v záhlaví dizajnu alebo v menu napísané * Potrebujem túto pomoc od blogu aj teraz no nejde to bez toho aby som sa nevrátila k tomu bodu ako ma môj blog tešil a nie ubíjal . Tak to bude asi všetko ohľadne blogu a mojich pocitov ideme na článok čo vy na to
.......................................